Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

   DODATOK SPOVEDNÍKA: O MANŽELSKEJ NEVERE

            Je až neskutočné, ako sa v posledných rokoch môjho pastoračného pôsobenia rozšíril problém manželských nevier. Tu je skutočne nesmierne ťažké odpustiť. Je to temer nemožné vykonať vlastnými silami, bez Boha.
            Priebeh je podivuhodne rovnaký – začína to u jedného z partnerov – častejšie je to manžel. Solídny starší veriaci človek a otec usporiadanej rodiny je očarený mladšou ženou. (Možno tu začínajú podvedome fungovať prefabrikované scenáre z televíznych noviel zo života „vyššej spoločnosti“, kde vymeniť občas nielen auto, ale i manželku za atraktívnejšiu je nepísanou spoločenskou povinnosťou.)
            Najskôr si tento muž nahovára, že jemu predsa nehrozí, že by sa do toho príliš zaplietol. On to predsa zvládne! Neskôr si nahovára, že jeho manželka na to nepríde. Manželka však skoro vždy prekvapivo skoro „čosi tuší“, ale niekedy podvedome vyvinie radu techník, ako „nevidieť“ a „neveriť“ tomu, čo každým dňom je evidentnejšie a nemožné zamaskovať.
            Ďalej už scenár manželskej nevery prebieha klasicky, to znamená hrozne. Ani zradená žena, ani jej partner spravidla nedokážu odhadnúť, aké ničivé sily dokáže bolesť prebudiť v ich povahe a správaní. Niekedy manžel sľúbi nápravu, manželka odpustenie. Ale často znova prichádza pád a opätovné prezradenie. V tejto fáze už balansovanie na okraji sopky zvyčajne končí pádom do krátera.
            Vtedy sa však muž už po prvý raz preberá z ružového sna o krásnej budúcnosti len s nedávno objavenou kráskou. Iných vytriezvenie čaká až po rokoch, kedy sa ukáže, že nevera predsa len nepriniesla očakávaný elixír mladosti a vekový rozdiel vedie tentokrát partnerku k výmene partnera za „nového“.
            „Podvedený“ muž by sa chcel vrátiť k svojim. Sľubuje, ponižuje sa, ale dvere do minulosti sú už zatvorené. Jeho rodinný život je bolestne rozbitý, u detí stratil autoritu. Opakované návštevy u psychoterapeuta mu spravidla dávajú nanajvýš návod na to, ako sa psychicky vyrovnať s fakticky už nezvratným stavom. Návšteva spovedníka prichádza väčšinou príliš neskoro po tom, čo by radikálny rez síce mohol spôsobiť ostrú momentálnu bolesť, ale nezrovnateľne menšiu než to, čo priniesla neochota spamätať sa včas. „Otče, prosím vás, hovorte všetkým a neustále, nech si s ničím podobným nezahrávajú!“ – tieto slová nápadne pripomínajú neskoré náreky boháča z Ježišovho podobenstva o boháčovi a Lazarovi. (Lk 16, 19-31)
            Je zvláštne, akú úlohu v tých príbehoch (podobne ako pri vzniku závislosti na drogách) hrá schopnosť človeka presvedčiť seba samého o vlastnej jedinečnosti. Že on to, na rozdiel od všetkých, ktorí pred ním boli v podobnej situácii, zvládne!
            Áno, sú prípady, kde podobné manželské krízy končia záchranou, uzdravením, či dokonca prehĺbením vzťahu. Ale v poslednej dobe mi, žiaľ, pripadajú pomerne vzácne.

(Tomáš Halík, Divadlo pro anděly, str. 188-190)